Prinášame vám poslednú časť z cesty Juraja Škvarku za zatmením slnka v USA.
Flagstaff bol najjužnejším bodom našej cesty po USA. Vydávame sa na sever a počas posledných dvoch dní si prezrieme mohutný kaňon rieky Colorado. Prvou zastávkou je Water Holes Canyon. Vybavujeme povolenie na vstup do kaňonu, autá nechávame na parkovisku a my sa vydávame ku kaňonu. Po zostupe na dno sa dostaneme do tieňa a medzi fantastické tvary vymodelované prírodou.
Postupujeme kaňonom ktorý má miestami šírku len pol metra a tak sa my priestorovo výraznejší stávame terčom narážok typu čo budeme robiť, keď sa v kaňone „zašprajcujeme“. Nakoniec sme absolvovali asi dvojkilometrovú trasu bez problémov.
Prekvapenie nás čakalo po opustení kaňona. Na planine okolo nie je tieň a teplota dosahuje závratných 42 stupňov Celzia. Proste klasická púšť. Hlavne treba veľa piť, vôbec nevadí že voda v ruksaku má možno 30 stupňov.
Po pár kilometroch jazdy sa dostávame k druhej dnešnej zastávke. Je ňou meander rieky Colorado s názvom Horseshoe. Stojíme na kraji útesu a pozeráme sa do hĺbky asi 300 m na rieku. Je to úchvatný pohľad, po rieke sa plavia turisti na kanoe a zhora vyzerajú ako malé body.
Pokračujeme popri hrádzi vodnej elektrárne Glen Canyon Dam za ktorou sa rozprestiera jazero s názvom Lake Powell do miesta nášho dnešného nocľahu, ktorým je High Desert Lodge. Absolvujeme večerné rituály – sprcha, večera, karty, až kým niekto nepríde z vonku so slovami aká je tu krásna obloha. Takže berieme foťáky, statívy a fotíme. V suchom vzduchu hviezdy „nežmurkajú“ a obloha je fantastická. Mliečna dráha siaha až po obzor a tak sa fotíme na lavičke pod ňou.
Stačí na to 30 sekundová expozícia. Je vidieť zvieratníkové svetlo – je to spôsobené rozptylom slnečného svetla na časticiach medziplanetárneho prachu v rovine ekliptiky – rovine obehu planét okolo Slnka. Vychádza planéta Venuša a na zemskom povrchu sú viditeľné naše tiene spôsobené jej svetlom. Pod takto fantastickou oblohou sme skoro do východu Slnka.
Po krátkom spánku vyrážame znova na sever. Dnes máme pred sebou dlhý prejazd a len jednu zastávku – Bryce Canyon, kde budeme aj nocovať. Kaňon má dĺžku asi 20 km a je tvorený množstvom veží a úzkych roklín. Pozdĺž vedie cesta s množstvom zastávok a výhľadov. Prehliadka nám trvá asi 4 hodiny, ukončí ju zapadajúce Slnko. Ukladáme sa v miestnom kempe a dospávame aj predchádzajúcu noc.
Dnes máme v pláne docestovať do Salt Lake City (SLC). Na ceste bude len jedna zastávka – Brian Head Peak s nadmorskou výškou 11.307 feet (3.450 m). Je to krátka odbočka z diaľnice a poľnou cestou sa dostávame na parkovisko. Od roku 1935 je tam postavený kamenný prístrešok, ktorý v roku 1995 zrekonštruoval miestny turistický klub. Urobíme pár fotografií a pokračujeme do SLC. Zastavujeme sa u kamaráta, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý nás víta pravým kotlíkovým gulášom a dobre vychladeným pivom.
Večer trávime uprataním a odovzdaním áut, ktorým pribudlo na tachometri necelých 4.000 km, zálohovaním dát, balením a pobytom v miestnom pube pri pive a biliarde. Skoro ráno vstávame a začína sa cesta domov. Letíme po trase SLC – Chicago – Viedeň. Vo Viedni sa šťastní, že všetko dobre dopadlo, lúčime a každý po svojej trase cestuje domov. Snáď sa nám podarí podobná expedícia niekedy v budúcnosti.
Juraj Škvarka
A za neobsedím doma ďakujem Jurajovi za jeho skvelé články a fotografie, nás teda namotivoval na maximum navštíviť tieto krásne miesta. Juraj prajeme ešte kopec krásnych ciest nielen za hviezdami! 🙂
