Ako zmáknuť Liptov v zime

19. decembra 2018

Predvianočné obdobie vrcholí a stresové vlny sú na maxime. Poznáte to: nemám ešte darčeky…, doma treba upratovať…, prach na pečenie nerozoznáte od prachu na poličke…, medovníčky nemäknú…, no proste: stres, panika, nervozita, migréna 🙂  Ja som sa rozhodol tento rok pred vrcholom Vianoc zresetovať hlavu a vymyslel som si parádny výlet na Liptov. Áno, vonku je zima, turistická sezóna tiež na bode mrazu, mnohé atrakcie zavreté, ale to nevadí, keď si vyberiete tak krásnu oblasť, akou je Liptov. Za základný tábor som si zvolil Penzión Mara v Liptovskom Trnovci a bola to skvelá voľba!

Penzión Mara v Liptovskom Trnovci

Prvý deň som zvolil cestou z Banskej Bystrice zastávku na vodnej nádrži Čierny Váh, ktorý je považovaný za technický div Slovenska. Pozostáva z dvoch nádrží a z tej hornej, ktorá sa nachádza vo výške 1160 m.n.m., je úchvatný výhľad na horný Liptov a na panorámu Vysokých Tatier. V zime je však prístup k nej náročný, keďže cesta nie je vôbec udržiavaná. Na šťastie teraz ešte nebol sneh zamrznutý a moje auto to zvládlo bez problémov. V minulosti sa mi však už stalo, že som musel auto odstaviť v polke cesty a približne 4 kilometre vyšliapať po svojich.

Po krátkej prechádzke okolo nádrže som zamieril do penziónu, kde som sa ubytoval a vyrazil som do Liptovského Mikuláša. Mal som v pláne vychutnať si atmosféru vianočných trhov, ale zostal som sklamaný, že trhy nemajú počas celého adventu ako vo väčšine slovenských miest, ale iba počas víkendov. Myslím si, že to je škoda, viem ako trhy spájajú ľudí v iných mestách a tá vianočná atmosféra mesta je úplne iná, ako takto, keď som sa prechádzal prázdnym námestím. Pozrel som si aspoň mestské pamiatky, ako synagógu, evanjelický kostol a kostol sv. Mikuláša.

Na druhý deň ráno ma milo prekvapila pani domáca v penzióne. Napriek tomu, že som bol jediný zákazník na raňajkách, pripravila pre mňa komplet švédske stoly a zaklincovala to čerstvou domácou bábovkou. Tomu hovorím skvelá starostlivosť o zákazníka! Takto posilnený skvelými raňajkami a s príjemným pocitom na srdci,  som sa vybral na spoznávanie ďalších atrakcií tohto regiónu. Pôvodne som chcel navštíviť Demänovskú jaskyňu slobody a Demänovskú ľadovú jaskyňu, ale v čase môjho pobytu neboli otvorené. Takže voľba padla na Stanišovskú jaskyňu. Nachádza sa neďaleko dediny Liptovský Ján a je otvorená celoročne. Jaskyniari sú skvelí páni, intenzívne mi vyrozprávali históriu nielen jaskyne, ale aj zaujímavosti celého regiónu a dali cenné rady, čo musím navštíviť a čo nesmiem vynechať. Jaskyňa nie je osvetlená, svietite si čelovkami, čo dodáva jaskyni osobitné čaro.

Po chladnej prechádzke v jaskyni som nemohol navštíviť lepšie miesto, ako prírodný prameň Kaďa, ktorý sa nachádza na konci obce Liptovský Ján. Táto voda má 20 stupňov a má dokázateľné liečivé účinky. Keďže vonkajšia teplota vzduchu bola pod bodom mrazu, pocitová teplota vody bola vyššia a vydržal som odporúčaných 20 minút. V letných mesiacoch je tento teplý prameň veľmi populárny a často musia návštevníci čakať v radoch, aby sa okúpali. Domáci mi povedali, že najlepšie je prísť v noci a vychutnať si kúpeľ pozorovaním hviezd. Myslím si, že toto určite vyskúšam aj ja. V blízkosti Kade sa nachádza aj pitný minerálny prameň Teplica, odporúčam posilniť sa po kúpeli touto liečivou vodou.

Liptovský Ján je super obec, je z neho východisko aj do jednej z najkrajších dolín Nízkych Tatier – Jánskej doliny, ktorá je bohatá svojou faunou a flórou. Taktiež sa tu nachádza ďalšia atrakcia, ktorú som navštívil, a to Podzemie pod vežami, alebo aj inak nazývané Mincovníčkovo.

Tu môžete prežiť celý príbeh mince, od jej počatia v zemských hĺbkach až po vyrazenie mince v mincovni. Prehliadka začína v štôlni pod budovou, kde vám porozprávajú, ako sa dolovalo zlato. Pokračuje ukážkou, ako žili baníci, následne si môžete názorne vyskúšať, ako sa zlato drvilo z kameňov a oddeľovalo ryžovaním od štrku. V kováčskej dieľni si môžete vyskúšať aké ťažké je kováčske kladivo a následne v minciarni si vyrazíte mincu, o ktorú sa nakoniec licituje v dražbe. Keďže som bol jediný návštevník, dražbu som vyhral 🙂

Po návšteve podzemných atrakcií som zatúžil po výhľadoch. A tých je na Liptove naozaj veľa. Jeden z nich je na Háji Nicovô. Jedná sa o pamätník a vojenský cintorín, kde odpočíva približne 1350 hrdinov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny postavili na odpor voči fašizmu. Panoramatické pohľady sú na všetky svetové strany, takže si môžete vychutnať krásny pohľad na Vysoké Tatry, ale samozrejme aj na mesto Liptovský Mikuláš a Liptovskú Maru.

Vodné dielo Liptovská Mara má zaujímavú históriu. Pri jej výstavbe bolo zaliatych 13 obcí a presídlených okolo 4 000 ľudí. Samozrejme prechádzku popri nej som nemohol vynechať a tak moje ďalšie kroky viedli k nej. Priamo nad jej hladinou sa nachádza jedinečný arheoskanzen Havránok. Boli tu objavené náleziská z dôb Keltov, čo boli prvý pomenovaný obyvatelia Slovenska.

Pohľad na Liptovskú Maru bol kúzelný, ale nebolo veľa času sa kochať, lebo sa začínalo stmievať a ja som chcel navštíviť ešte jedno zaujímavé miesto.

 

Obec Lúčky sa nachádza len 15 kilometrov od Liptovskej Mary a nachádzajú sa tu kúpele Lúčky. Mňa však viac zaujímali dve iné atrakcie a to krásny vodopád a teplý prameň Kalameny. K vodopádu Lúčky je veľmi jednoduchý prístup, nachádza sa totiž nezvyčajne priamo uprostred obce. Môžu ho preto bez problémov navštíviť aj ľudia s problémami s pohybom, alebo rodiny s malými deťmi v kočíku.

Obec Kalameny sa nachádza iba 2 kilometre od Lúčok a k prameňu vás radi nasmerujú domáci obyvatelia. Tento prameň je omnoho teplejší, ako prameň v Liptovskom Jáne, voda má približne 30 stupňov. V zime je preto pocit z kúpeľu naozaj hrejivý a nebude sa vám chcieť z vody vyliezť. Toto bola moja posledná zastávka v tento deň a už som sa tešil na vychýrenú pizzu v Penzióne Mara. Majitelia sú manželia Adamčiakovci a ich dvaja synovia, ktorí všetci pracujú v tomto penzióne na rôznych pozíciách. Prezradili mi, v čom je skryté tajomstvo ich skvelej pizze. Dlho nevedeli nájsť dostatočne kvalitné mäsové výrobky do svojej reštaurácie. Rozhodli sa teda, že si vymyslia vlastnú receptúru na šunku, salámu a klobásu, a tú  odovzdali svojmu mäsiarovi. Takto majú autentickú chuť a výnimočnú kvalitu zaručenú stále. K tomu kvalitná talianska mozzarella, korenistý paradajkový základ a ja som sa cítil, akoby som bol naozaj niekde v Sardínii, kde sú podobné tradičné rodinné podniky so skvelou pizzou. Musím zhodnotiť, že tento deň na Liptove stál naozaj za to a ja som sa už nevedel dočkať ďalšieho dňa na spoznávanie tohto krásneho regiónu.

Prišiel tretí a posledný deň môjho krátkeho výletu a po ďalších skvelých raňajkách som sa rozhodol navštíviť Prosiecku dolinu. Hovorí sa o nej, že je jednou z najkrajších na celom Slovensku a tak som sa chcel ísť presvedčiť aj na vlastné oči. Nachádza sa v Chočských vrchoch a začiatok túry je z obce Prosiek. Keďže pár dní dozadu napadla čerstvá vrstva snehu, bál som sa, že chodníky nebudú veľmi prístupné a táto túra bude náročnejšia. Toto sa mi žiaľ aj potvrdilo a hoci prvých 20 minút som kráčal po vyšlapanej cestičke, po prejdení časti Vráta stopy zmizli a v snehu som nevidel na čo stúpam. Keďže som bol sám, rozhodol som sa neriskovať a vrátiť sa sem v budúcnosti, keď budem mať spoločnosť, alebo nebude už sneh.

Vedel som, že neďaleká Kvačianska dolina je ľahšie zdolateľná, a to sa aj potvrdilo. Túto túru môžem odporučiť ako príjemnú prechádzku zimnou krajinou, s peknými výhľadmi a spestrenú návštevou krásnych mlynov. Vodné mlyny Oblazy patria medzi horské typy mlynov a sú jedny z posledných zachovalých mlynov svojho druhu na Slovensku. Mlyny však kedysi postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkári začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca prednedávnom bol uvedený do prevádzky horný mlyn. Návštevníci si tak môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode  na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa každoročne na tomto mieste striedajú, sú tu ubytovaní a žijú tu uprostred prírody, bez elektriny ako za starých čias. Obidva objekty – horný aj dolný mlyn – sú otvorené a návštevník si ich môže prezrieť aj zvnútra.

V lete je toto miesto nesmierne populárne a rušné, v zime sa vám však môže stať, že budete jediný návštevníci za celý deň, tak ako ja. Mlynári sa tým pádom aj potešili, že ich niekto prišiel pozrieť a boli veľmi priateľskí a dozvedel som sa oveľa viac informácií, ako keby som tam bol napríklad s davom ďalších dvadsiatich turistov. V dolných mlynoch chovajú kozy a sliepky, pre ktoré melú krmivo priamo v mlynoch. Asi 100 metrov od dolného mlynu sa nachádza Ráztocký vodopád. Prejdete k nemu po mostíku a potom vás značka nasmeruje popri potoku priamo pod vodopád. Keďže však už niekoľko dní mrzlo, bol celý zamrznutý. Jemný prameň vody pretekal iba popod ľad, ale na kráse mu to určite neubralo.

Po návrate k autu som rozmýšľal, čo si idem ešte pozrieť. Mal som približne hodinu času do zotmenia a dve reálne možnosti. Buď navštívim skanzen Pribilina, ktorý som už však videl, alebo múzeum oravskej dediny Zuberec, kde som ešte nikdy nebol. Myslím si, že je každému jasné, že som sa rozhodol pre Zuberec. Hoci som sa pôvodne chcel zamerať iba na Liptov, Zuberec sa nachádza od Kvačian iba 23 kilometrov. Je preto veľmi jednoduché spojiť túru Kvačianskou dolinou s krátkou prechádzkou týmto skanzenom. Nachádza sa v prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy. Zariadenie domov a chov domácich zvierat umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti a ja som veľmi rád, že som toto krásne múzeum navštívil a naučil sa opäť niečo nové z histórie našej krajiny.

No a keďže k Liptovu neodmysliteľne patria aj Aquaparky, rozhodol som sa, že tento deň zakončím prehriatím vymrznutých kostí v Tatralandii. Myslím, že ju netreba osobitne predstavovať, druhá možnosť bola Bešeňová, ale keďže som bol ubytovaný v penzióne len 3 kilometre od Tatralandie a mám rád ich wellness centrum, volil som túto možnosť.

Nedá mi ešte nespomenúť atrakcie, ktoré som nestihol tentokrát navštíviť, ale neodmysliteľne patria k populárnym destináciám na Liptove. Určite odporúčam Vlkolínec, nachádzajúci sa neďaleko Ružomberka, múzeum slovenskej dediny v Pribiline, artikulárny kostol pri Svätom Kríži, Demänovskú jaskyňu slobody, Demänovskú ľadovú jaskyňu, lýžiarske stredisko Jasná, Vrbické pleso, Svätojánsku rozhľadňu v Liptovskom Jáne, Demänovskú a Žiarsku dolinu. Samozrejme je toho ešte určite viac a budem rád, ak mi napíšete do komentárov, na čo som ešte zabudol a čo by som mal v budúcnosti určite navštíviť.

Nakoniec by som chcel poďakovať rodine Adamčiakovej, ktorá ma veľmi príjemne prekvapila svojím skvelým zákazníckym prístupom, vynikajúcim jedlom a pohostením.  V ich penzióne som sa cítil fantasticky a budem sa sem určite s radosťou vracať. Ak budete hľadať ubytovanie na Liptove, určite odporúčam Penzión Mara v Liptovskom Trnovci.

 

 

    3 Comments

  • Crazy Sexy Fun Traveler 15. januára 2019

    V Stanisovskej jaskyni som tiez bola, ale este v lete. Krasna je 🙂 A ten pramen, v ktorom lezis vyzera paradne 🙂 V zime este exotickejsie.

  • Petra 15. januára 2019

    Fotky absolútne nádherné Zimné Slovensko má veľké čaro. Za seba by som asi najviac chcela vyskúšať liečivý prameň a navštíviť jaskyne 🙂

  • Jana 17. januára 2019

    Asi nikdy ma neprestane udivovať, koľko nádherných miest sa zmestí na taký maličký kúsok sveta, akým je Slovensko. A klasika – krásne fotky! 🙂